Tvrdí v článku nazvanom „Alternativní medicína“ zabíjí, evropská legislativa ji ale chrání, uverejnenom v českom Zdravotníckom denníku, jeho autorka Ludmila Hamplová.
V článku autorka cituje zo správy spoločnosti Asociación para Proteger al Enfermo de Terapias Pseudocientíficas, španielskej organizácie zastupujúcej pacientov poškodených alternatívnou medicínou, zdravotníkov, vedeckých pracovníkov a ďalších odborníkov a taktiež z dokumentu Pseodoscience Manifesto. Uvádza mená pacientov zo Španielska, ktorí zomreli po zásahu liečiteľa či po odmietnutí klasickej liečby uveriac sľubom liečiteľa. Upozorňuje, citujúc španielske zdroje, na nebezpečenstvo alternatívnej medicíny ako takej a na to, že európska legislatíva vraj chráni šarlatánov. Volá po zastavení propagácie homeopatie, vyzýva k aktívnemu boju proti pseudo-vedeckým praktikám, medzi ktoré ráta okrem homeopatie aj čínsku medicínu, akupunktúru a mnohé iné.
Zavádzajúce zjednodušenie
Takéto zjednodušenia – poukazovanie na smrť niekoľkých pacientov a z nej vyvodzovanie všeobecného nebezpečenstva hroziaceho zo strany alternatívnych metód liečby – sú však neobjektívne a nevedú k racionálnym riešeniam, len rozdúchavajú emócie.
Každý jeden taký prípad je smutný ľudský osud. Každá zbytočná smrť je tragédiou, to je nesporné. Zabíja však liečebná metóda, alebo pochybenie toho, kto ju aplikuje? Tvrdiť, že je to metóda (i keď, samozrejme, existujú aj také absurdné metódy, ktoré sú už samy o sebe nezmyselné a nebezpečné, ale tu hovoríme o overených, dlhodobo po celom svete používaných alternatívnych metódach) je jednoducho scestné a zavádzajúce. To by sme mohli rovnako tvrdiť, že zabíja súčasná vedecká medicína, pretože aj pri nej prichádza k omylom a pochybeniam lekárov následkom ktorých je smrť pacienta. Treba ju teda zatratiť? Zavrieť nemocnice, skončiť s operáciami, s chemoterapiou, transfúziami krvi, transplantáciami a podobne?
Aj lekári občas chybujú
Z dôvodu potreby objektivity a rovnováhy pri rozmýšľaní nad danou témou si dovolím taktiež pripomenúť tragické prípady úmrtí spôsobených nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou lekárov, z ktorých boli mnohé na Slovensku medializované. Žiaľ všade, v každej oblasti ľudskej činnosti prichádza aj k pochybeniam, v oblasti zdravotníctva sú však následky často tragické.
Slovenský pacient prináša v článku na www.slovenskypacient.sk zaujímavé informácie k danej téme. Vyberám z neho znepokojujúci citát, ktorý nás nechá zamyslieť sa:
„A predsa – aj lekár je len človek. Má však právo pomýliť sa? Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: „Takmer 40 % všetkých úmrtí patrilo na Slovensku do kategórie tých, ktorým sa dalo predísť, ak by bola poskytnutá optimálna zdravotná starostlivosť.“ Hovoríme teda o takmer polovici úmrtí na Slovensku! Nepotrebujeme vedieť presný počet, aby nám bolo jasné, že chybou lekára zomrie ročne niekoľko tisíc ľudí.“
(Slovenský pacient, 18.12.2017, autor Erika Mokrý)
Bol by riešením tejto situácie boj proti metódam súčasnej modernej medicíny, alebo skôr snaha o ich zdokonalenie a o minimalizovanie takýchto fatálnych pochybení?
Poškodenie zdravia liečiteľom je tresne stíhateľné
Je bez akejkoľvek diskusie, že je potrebné stíhať lekárov a liečiteľov, ktorí preukázateľne svojim zavinením pacienta poškodili na zdraví alebo dokonca zapríčinili jeho smrť. Nie len na lekárov, ale aj na stíhanie liečiteľov majú právne poriadky civilizovaných krajín, a teda aj Slovensko a krajiny Európskej únie, patričné zákonné ustanovenia. Na Slovensku je to Trestný zákon, ktorý v § 162 upravuje trestný čin poškodenia zdravia osobou, ktorá nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve a napriek tomu vykonáva úkony zdravotnej starostlivosti a pri tom neodborným vyšetrovacím alebo liečebným úkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv, alebo iných zdravotníckych pomôcok, čo aj z nedbanlivosti
a/ bezprostredne ohrozí život iného,
b/ inému ublíži na zdraví, alebo
c/ uskutoční bez súhlasu iného vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok a takým úkonom ohrozí jeho zdravie.
Minimálny trest je odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky. Tento trest sa zvyšuje na jeden rok až päť rokov, ak takýto trestný čin spácha páchateľ na chránenej osobe alebo závažnejším spôsobom konania. Chránenou osobou je podľa § 139 ods. 1 dieťa, tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a chorá osoba.
Nedá sa teda hovoriť o tom, že by legislatíva chránila liečiteľov v zmysle, že ich nemožno postihnúť za správanie a postupy poškodzujúce pacienta. Ochrane pacienta by istotne viac než emocionálna a neobjektívna kritika alternatívnej medicíny pomohlo, keby sa podarilo správnou právnou úpravou dať patričný priestor zodpovedným a kvalifikovaným liečiteľom spolu s jasnými pravidlami pre výkon ich činnosti. Nechceme hádam vážne tvrdiť, že liečebné metódy overené stáročiami na rôznych kontinentoch zeme sú všetky lživé a neúčinné? Nechceme snáď v konečnom dôsledku obrať svojprávneho pacienta o možnosť slobodne sa rozhodnúť či, a keď áno, ako sa bude liečiť? Istotne, správne a pravdivé informácie sú základ každého rozumného rozhodovania. Preto treba dať priestor aj objektívnym a neskresleným informáciám o alternatívnej medicíne namiesto toho, aby sa z nej vyrábal strašiak.
Žiadne zákony žiadneho štátu nedokážu ľudí stopercentne ochrániť pred rôznymi nebezpečenstvami života, pred následkami vlastných rozhodnutí. Volanie po takej ochrane od štátu by bolo volanie po totálnej diktatúre a odňatí zodpovednosti občanov za vlastné rozhodnutia.
JUDr. Jana Brezovanová
Bratislava 04.08.2019
