Čo je tradičná čínska medicína
Tradičná čínska medicína (TČM) je jedným z najstarších a najkomplexnejších medicínskych systémov na svete. Okrem tradičných oblastí jej uplatnenia vo východnej časti ázijského kontinentu sa v posledných desaťročiach výraznejšie rozšírila aj do ostatných častí sveta, najmä aj do takzvaných západných krajín. Najstaršie záznamy o čínskej medicíne pochádzajú zo 14. až 11. storočia pred n. l. Do čias ešte pred naším letopočtom sa datujú aj dve základné diela „Vnútorná kniha žltého cisára“ a „Kniha zložitých problémov“.
Tradičná čínska medicína vychádza z celostného pohľadu na človeka a zo skúmania jeho previazanosti s vonkajším svetom. Centrálne postavenie v nej zaujíma
pojem čchi, ktoré je v čínskej medicíne chápané ako životná sila človeka, ktorá je svojím pôsobením nadradená ľudskému organizmu a prostredníctvom ktorej je človek prepojený s celkovou organizáciou sveta a životným prostredím. Čchi oživuje a udržuje všetky funkcie organizmu v primeranom stave.
Čínska medicína má komplexne spracované nasledujúce disciplíny
– učenie o jin – jangu a piatich prvkoch
– učenie o vnútorných orgánoch
– učenie o čchi, krvi a telesných tekutinách
– učenie o sieti dráh
– učenie o príčinách vzniku ochorenia
– učenie o mechanizmoch ochorenia
– metóda vyšetrenia
– rozlišovacia diagnostika
– prevencia a zásady liečby
Tradičná čínska medicína prešla v posledných desaťročiach istými reintepretačnými procesmi z dôvodu snáh o jej priblíženie západnej biomedicíne a s tým súvisiacej snahe vysvetliť a zdôvodniť jej postupy vedecky. Jej pôvodné pojmy a koncepty sa čiastočne nahrádzajú pojmami a konceptami bližšími vedeckej medicíne.
Základné princípy tradičnej čínskej medicíny
Tradičná čínska medicína stojí na princípoch taoistickej filozofie. Podstatou taoistického učenia je pojem jin a jang. Jin a jang sú dve spojené časti jedného celku, ktoré sú navzájom opačné, ale zároveň sa vzájomne dopĺňajúce. Každý má úplne iné vlastnosti a pôsobením na seba sa snažia o dosiahnutie vzájomnej rovnováhy. Jin a jang sú prirodzenou súčasťou každého systému, ich samostatné vymedzenie je preto vždy len relatívne. Interakcia medzi nimi predstavuje hybný moment všetkého diania v prejavenom svete.
Teória jin a jang sa uplatňuje v mnohých oblastiach čínskej medicíny. Čchi sa tiež skladá z dvoch zložiek jin a jang. Aj každý orgán ľudského tela a každá súčasť ľudského tela je podľa čínskej medicíny svojou podstatou buď jin alebo jang. Jednou z charakteristík jin a jang je ich vzájomné prevažovanie, v dôsledku ktorého vzniká v ľudskom organizme chorobný stav.
Diagnostika v tradičnej čínskej medicíne
Čínska diagnostika je komplexný systém, prostredníctvom ktorého sa dajú diagnostikovať ochorenia jednotlivých orgánov, ale aj celkový stav celého organizmu.
Pôvodnou čínskou diagnostickou teóriou je wu-sing, teória piatich prirodzených hybných síl, praforiem čchi. Týchto päť prvkov teórie sa nazýva „drevo“, „oheň“, „zem“, „kov“ a „voda“. Sú to zástupné objekty, analogicky reprezentujúce päť rozdielnych ontologických kvalít. Tieto prvky sú vo vzájomnom prepojení, pôsobia na seba, ovplyvňujú sa a vytvárajú štyri typy stavov, a síce konštruktívne (rodenie, ovládanie) a deštruktívne (podmaňovanie, ponižovanie). Pri určovaní základného pôvodcu zdravotných problémov hrá dôležitú úlohu päť orgánov cang (pečeň, srdce, slezina, pľúca, ľadviny) a šesť orgánov fu (žlčník, tenké črevo, žalúdok, hrubé črevo, močový mechúr a trojitý žiarič). Pri diagnostike sa najprv určí postihnutý orgán a ďalej sa sledujú možné vzťahu medzi časťami systému podľa vzťahu vzájomného „rodenia“, „ovládania“, „podmaňovania“ a „ponižovania“ (I. Souček, 2015).
Ďalšou detailne prepracovanou diagnostickou metódou je diagnostika podľa pulzu. Na jej základe sa meraním na oboch zápästiach určuje pulzová vlna. Meria sa prikladaním ukazováka, prostredníka a prstenníka na tri rôzne body na zápästí. Podľa intenzity stlačenia sa zisťuje buď stav orgánov cang alebo orgánov fu.
Bežne používanými diagnostickými metódami sú ďalej okrem diagnostiky podľa pulzu aj pozorovanie tváre, jazyka, farby pokožky, celkových fyzických prejavov pacienta a rozhovor s ním, v ktorom terapeut zisťuje fyzické a emočné rozpoloženie pacienta, znášanlivosť tepla a chladu, stravovacie návyky, kvalitu spánku a celkový spôsob života.
Terapie v tradičnej čínskej medicíne
Na základe diagnózy určí terapeut tradičnej čínskej medicíny stav organizmu pacienta a jeho individuálnu konštitúciu. Tradičná čínska medicína rozlišuje šesť základných typov fyzickej konštitúcie človeka – horúci, studený, vlhký, suchý, nedostatočný a nadmerný. Okrem fyzickej konštitúcie zisťuje aj vrodenú konštitúciu podľa pomeru energií jin a jang a tiež konštitúciu podľa prevládajúceho elementu (oheň, drevo, voda, kov, zem). Všetky tieto zistenia majú vplyv na výber vhodnej terapie, ktorá je individuálne prispôsobená zistenému stavu a typu pacienta. Medzi najrozšírenejšie terapie patria:
Akupunktúra
Názov akupunktúra vznikol zložením dvoch latinských slov acus – ihla a pungere – pichať.
Akupunktúra je zrejme najznámejšou terapiou tradičnej čínskej medicíny.
Jej úlohou je vyrovnať nesúrodosti v toku čchi a tým prispieť k harmonizácii organizmu. Klasická akupunktúra používa deväť druhov ihiel z rôznych materiálov, ktoré sa vpichujú do presne stanovených miest na tele do hĺbky od dvoch milimetrov do dvoch centimetrov. Jednotlivé body vpichov sú na tele umiestnené pozdĺž dráh, ktoré predstavujú riečiská čchi. Tieto aktívne body ovplyvňujú funkcie jednotlivých orgánov.
Akupresúra
Pri akupresúre sa namiesto vpichovania ihiel využíva tlak prstov na miesta zodpovedajúce aktívnym bodom.
Moxovanie
Pri moxovaní sa využíva teplo a dym z liečivej moxy, usušenej byliny paliny obyčajnej, ktorým sa zahrievajú akupunktúrne body a tým sa stimulujú alebo liečia.
Dychové cvičenia
Dychové cvičenia v čínskej medicíne predstavujú sústavu dychových praktík, ktoré podporujú vitálnu silu a harmóniu v organizme človeka. Dych má v čínskej medicíne viac než len fyziologický rozmer, je priamo spojený s esenciou čchi.
Masáže
Pri masážach sa aplikuje tlak na akupresúrne body v oblasti dráh čchi tak, aby sa umožnil jej nerušený tok za účelom udržania alebo obnovy harmónie a rovnováhy v tele. Najznámejšie sú čínska masáž Tuina a Shiatsu masáž.
Bankovanie
Sklenené banky sa prikladajú na reflexné zóny alebo akupunktúrne body tak, aby sa pomocou podtlaku prisali na pokožku. Účinok je buď všeobecný, na celý organizmus, ako napríklad zlepšenie krvného a lymfatického obehu, stimulácia vnútorných orgánov, regulácia funkcie autonómneho nervového systému alebo miestny, ako napríklad odstránenie bolesti, uvoľnenie stuhnutého svalstva.
Farmakológia a fytoterapia
Čínska farmakológia je rozsiahla a vysoko prepracovaná terapeutická oblasť čínskej medicíny. Liekopisy čínskych lekárov sa revidovali a dopĺňali niekoľko storočí. Čínske medicínske spisy tak predstavujú najrozsiahlejšiu zbierku receptov, aká kedy existovala v rámci jedného medicínskeho odboru. Lieky pochádzajú z rastlinnej, minerálnej alebo živočíšnej ríše a existujú vo forme mastí, náplastí, prášku alebo piluliek, ako aj čajov a odvarov.
Čínska fytoterapia je jedným z najdôležitejších a aj najprepracovanejších terapeutických prostriedkov v tradičnej čínskej medicíne.
Dietetika
Čínska dietetika je holistický spôsob stravovania, ktorý vychádza pri výbere vhodnej stravy z celkovej konštitúcie človeka a z účinku stravy na neho. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu v organizme.
Postavenie tradičnej čínskej medicíny na Slovensku
Na Slovensku je zákonom upravené vykonávanie akupunktúry. Podľa nariadenia vlády 513/2011 Z. z. používa profesijný titul „akupunkturista“ lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore akupuktúra. Ostatné terapeutické metódy TČM nie sú na Slovensku regulované.
Ministerstvo zdravotníctva v 2006 vydalo Koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore akupunktúra.
Vzdelávanie v tradičnej čínskej medicíne
Vzdelávanie v akupunktúre zabezpečujú lekárske fakulty. Špecializačné štúdium musí trvať minimálne tri roky. Študijný odbor akupunktúra je akreditovaný na Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde bol zriadený aj Ústav tradičnej čínskej medicíny a akupunktúry LF SZU.
Pre pre lekárov, zubných lekárov, fyzioterapeutov a sestry v rámci špecializačného štúdia v odbore akupunktúra ponúka akreditované vzdelávanie Prvá klinika akupunktúry a naturálnej medicíny G. Solára .
Medzinárodné štandardy na vzdelanie v tradičnej čínske medicíne boli vypracované Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO:
apps.who.int/medicinedocs/documents/s17556en/s17556en.pdf
Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity so sídlom v Banskej Bystrici ponúka kurz tradičnej čínskej medicíny pre verejnosť.
V Čechách okrem predmetov komplementárnej a alternatívnej medicíny na lekárskych fakultách zabezpečujú komplexnejšie vzdelávanie v tradičnej čínskej medicíne napríklad:
- TCM inštitút TM www.tcminstitut.cz
- 1. škola tradičnej čínskej medicíny © – www.tcm.cz (4-ročné štúdium)
- Akademie tradiční čínské medicíny – www.cinskamedicina.info
Profesijné a pacientské organizácie
V Európe existuje Asociácia pre tradičnú čínsku medicínu (ETCMA), ktorej členmi sú profesijné organizácie združujúce terapeutov rôznych terapií TČM. Cieľom organizácie je popularizácia a uznanie TČM verejnosťou a vládami európskych krajín.
Ďalšou veľkou organizáciou združujúcou akupunkturistov z rôznych európskych krajín je Medzinárodná rada pre lekársku akupunktúru.
Slovenská spoločnosť akupunktúry je organizačnou zložkou Slovenskej lekárskej spoločnosti združujúcou všeobecných lekárov, fyziatrov, algeziológov, neurológov, internistov, chirurgov, ortopédov, pediatrov, gynekológov, ako aj lekárov iných odborností, ktorí sa zaujímajú o akupunktúru.
Na propagáciu a podporu tradičnej čínskej medicíny vznikla už v roku 1990 Československá SinoBiologická spoločnosť.
V Čechách pôsobí aj profesijná organizácia združujúce praktikov tradičnej čínskej medicíny pod názvom Komora TČM.
Občianske združenie Priatelia KAM je pacientskou organizáciou, ktorá združuje aj pacientov podporujúcich TČM.
Použitá literatúra
Ivan Souček: Komplementárna a alternatívna medicína v teórii a praxi. Iris 2015.