Ach áno… Kalorická tabuľka – strašiak nás všetkých, ktoré túžime byť zdravé, štíhle, vo forme a plné energie. Priznajme sa, ktorá z nás žien (čím ďalej aj viac mužov) pozná skutočný pôžitok z jedla bez výčitiek svedomia? Myslím si, a bohužiaľ sa asi nemýlim, že len máloktorá. Zvyčajne máme v hlave myšlienky ako „len aby som nepribrala“, „tento koláčik vyzerá božsky, ale už by som nemala“, „toto som prehnala, budem musieť viac zamakať vo fitku“ a stovky iných podobných viet, ktoré nám deformujú radosť z jedla a následne nám bránia pochopiť zmysel prijímania potravy ako takej.
Radosť z jedla
„Keď jete, nesmú vás trápiť starosti„
Sun S‘ – Miao, slávny čínsky lekár
To samozrejme neznamená, že Číňania sú nadľudia a dokážu byť bezstarostní celý svoj život. Ide o to, že jedlo je pre nich nesmierne dôležitá súčasť života. Nie je zdrojom starostí a hnevu (nadváha), ale zdrojom potešenia. A to je zásadný rozdiel v prístupe k stravovaniu v porovnaní napríklad s nami Európanmi alebo populáciou Ameriky. Samozrejme aj tu sa nájdu výnimky, akými sú napríklad obyvatelia Stredomoria (Taliani, Španieli alebo Francúzi).
Číňania majú radosť z každého aspektu stravovania, od plánovania jedla, cez prípravu, jedenie a vychutnávanie si každého chodu, až po premýšľanie o jedle zo spätného pohľadu. O výživovej hodnote jedla pojednávajú tak, aby bola schopná zabezpečiť jednotlivým orgánom potrebnú Qi, ktorú organizmus potrebuje k správnemu fungovaniu ako celku. Strava musí dostatočne posilniť tráviace orgány (Element Zeme – Slezina a Žalúdok), aby zužitkovateľné zložky potravy mohli byť skutočne strávené, vstrebané a mohli tak posilniť aj ostatné Elementy s ich prislúchajúcimi tkanivami a orgánmi. Východný prístup nás učí ako získať zo stravy to, čo potrebujeme, kým západný prístup z nás robí ľudí závislých na tabuľkách výživových hodnôt a kalórií.
Nevieme, čo máme jesť
Naša posadnutosť počítaním kalórií, súvisí s celým arzenálom problémov, ako sú napríklad mentálna anorexia, bulímia alebo iné poruchy stravovania. Aby sme si zachovali štíhlosť a dobrú postavu, bez mihnutia oka míňame ťažko zarobené peniaze na špeciálne diéty alebo odtučňovacie kúry. A tým, čo to nejde ani po dobrom ani po zlom, pomôžu lekári v nemocniciach bandážou žalúdka. Sme infikovaní názorom, že jediná cesta ako zhodiť nadbytočné kilá je menej jesť (skôr nejesť) a viac cvičiť.
Väčším problémom sa stáva to, že v súčasnosti v dôsledku nedostatku času a pracovného vyťaženia, sa takmer úplne spoliehame na konzervované a predpripravené potraviny určené na rýchly konzum. Zabúdame tak prijímať čerstvú, sezónnu a lokálnu stravu, ktorá je nabitá živinami a energiou. Je predsa jednoduchšie a „zdravšie“ jesť nízkotučné alebo úplne odtučnené obdoby istých potravín, ktoré my ako spotrebitelia považujeme za nevyhnutné: diétne jogurty, nápoje bez cukru, náhrady masla, sušienky s náhradnými sladidlami a podobne. No a potom nám nezostáva nič iné, len počítať a kalkulovať aby sme sa zmestili do nejakej šablóny, ktorá nám zabezpečí, že nepriberieme a budeme tak spoločensky lepšie akceptovateľní.
To, že takáto strava – nestrava nám spôsobuje aj množstvo diskomfortu je tabu, lebo o takýchto témach sa vo všeobecnosti veľmi nehovorí. Ide pocit narušeného trávenia jednak životným štýlom ktorý vedieme, ale aj ako dôsledok prijímania neplnohodnotnej stravy spôsobujúcej tráviace problémy typu nafukovanie, únava, bolesti, kŕče až podráždenosť, lebo človek sa necíti vo svojej koži dobre.
Postoj k jedlu
Rozdiel medzi spôsobom stravovania v Číne a na Západe je hlavne v postoji k jedlu. Číňania sa zameriavajú na potešenie z jedla, kde v hlavnej úlohe stojí estetický, či vnemový (čuchový a chuťový) zážitok a zároveň uspokojenie potrieb nášho tela. Namiesto toho my na Západe, vidíme v jedle nepriateľa a hlavný zámer smerujeme sa na to, čo nejesť, čomu sa vyhnúť či nebodaj zbaviť. A tak sa často dobrovoľne ochudobňujeme o prísun potrebných živín. Číňania spotrebujú paradoxne viac kalórií, ale nie sú to takzvané „ prázdne kalórie“. Tie predstavujú stravu plnú cukrov, tukov alebo solí. A nezabúdajme, že do tejto neľútostnej kategórie patrí aj alkohol, záchranca mnohých vypätých životných situácií. Nuž aj tu platí, že všetko treba konzumovať s mierou.
„Strava musí byť chutná, zdravá a ľahko stráviteľná“
To platí v najväčšej miere o varených alebo nejako tepelne upravovaných pokrmoch, a len v malej miere o surovej strave a surovom ovocí. Každý nový deň by sme mali začínať plnohodnotnými a na energiu bohatými raňajkami.
Raňajky – „congee“ alebo „jook“ – kaša
Základom sú teplé pokrmy hlavne kaše, označované ako je vyššie uvedené, ktoré majú dlhú tradíciu používania vychádzajúcu z princípu, že „žalúdok má rád vlhké jedlá a nemá rád sucho“. Pripravujú sa dlhým varením najčastejšie z bielej ryže s niekoľkonásobne (6-10x) väčším množstvom vody ako je obvyklé. Takto je to pokrm ľahko stráviteľný a výživný. Môže sa dochutiť náhradou vody za vývar alebo obohatiť o množstvo prísad (ovocie, zelenina, ryby, vajcia, mäso), ktoré ešte viac podporia jeho výživnú hodnotu.
Kaše (ryžové, ovsené, kukuričné, pohánkové, z prosa a iné) patria medzi základné potraviny, ktoré dodajú organizmu energiu na celé dopoludnie. Ak si zvykneme napríklad na teplé kaše z pšena alebo varených obilných vločiek s kúskami duseného ovocia alebo zeleniny, začne sa pomaly vytrácať nutkavá chuť na sladké počas dňa. Kto si raz navykne žiť z varených pokrmov z kvalitných a čerstvých surovín, tak sa už len ťažko a hlavne nerád bude vracať späť ku konzumácii polotovarov, hotových jedál alebo chleba (myslí sa tým pripravený z bielej múky s obsahom lepku). Je to síce úsporný stravovací variant, ale táto strava je bez Qi a teda nedáva organizmu potrebnú výživu.
Zelenina – samostatný chod
Konzumácia veľkého množstva zeleniny má na zdravie veľký pozitívny vplyv, čo si v súčasnosti uvedomuje stále viac moderných ľudí. Nevedia však úplne presne ako s týmto faktom naložiť tak, aby z neho zdravotne profitovali. V bežnej Čínskej domácnosti je jedným z hlavných pokrmov rôzne tepelne upravená zelenina. Na jej prípravu sa kladie rovnaká pozornosť ako na prípravu mäsa alebo rýb. Poctivo sa krája na kocky, plátky, prúžky alebo iné tvary a pridávajú sa k nej rôzne chuťovo intenzívne dochucovadlá alebo koreniny. Nikdy sa však nepodáva len ako východisko z núdze, keď nie čo jesť, a už vôbec nie nebodaj rozvarená alebo nedochutená. Vhodne tepelne upravená zelenina, by sa mala zakomponovať aj do našich jedálničkov ako samostatný a plnohodnotný chod.
Strukoviny, huby, morské riasy, orechy a semená
Všetky vyššie spomenuté potraviny sú nielen z hľadiska TCM ale aj z moderného uhla pohľadu považované za významný zdroj bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálov, olejov a polysacharidov. Dokážu nám poskytnúť zdroj bielkovín, keď mäso alebo iné živočíšne produkty nie sú k dispozícii. Jedlé huby sú nielen chutné, ale predstavujú aj nutrične bohatý zdroj živín. Spolu s niektorými druhmi morských rias sú dôležitým neživočíšnym zdrojom vitamínu B12. Pričom riasy, prezývané aj ako morská zelenina, majú svoju nezastupiteľnú úlohu pre svoj vysoký obsah jódu. Orechy (hlavne vlašské orechy a mandle) sú v čínskej terapii, rovnako tak v strave vysoko cenené. Mandle prospievajú Pľúcam (liečba kašľa), pričom vlašské orechy posilňujú Obličky.
„Ráno sa najedz dobre, na obed sa najedz do sýta a večer zjedz málo.„
Staré čínske príslovie
Myšlienkou týchto slov je dopriať si jedla do sýtosti, ale vždy na správnom mieste a v správnom čase a so správnou spoločnosťou ľudí. Na jedlo si treba nájsť čas a priestor, lebo nás živí a poskytuje nám energiu na zvládnutie prekážok a nástrah každodenného života. Jedlo nepredstavujú priemyselne upravené rýchle občerstvenia alebo niečo narýchlo zhltnuté na ceste do práce alebo z práce. Dať si dobré a plnohodnotné jedlo znamená, vzdať úctu sebe samému a vziať si z neho všetko čo ponúka.
Literatúra
Barańska M. et al. (2014), Higher antioxidant level and lower cadmium concentrations and lower incidence of pesticide residues in organically grown crops, British Journal of Nutrition, 112(5), 794-811
Koyyalamudi S. R. et al., (2009), Vitamin B12 is the active corrinoid produced in cultivated white button mushrooms (Agaricus bisporus), Journal of Agricultural and Food Chemistry, 57(14), 6327-33
Peter Deadman, Žijte dobře, žijte dlouho, (2018) TCM POINT s.r.o,, Police nad Metují
Lorraine Clissold, Prečo Číňania nepočítajú kalórie, (2008), Slovart, spol. s r.o.
Barbara Temelie, Výživa podle pěti elementú, (2017), Eugenika, Bratislava
AUTORKA: PharmDr. Katarína Rendeková PhD.
Vyštudovala som farmaceutickú fakultu UK v Bratislave. Po ukončení štúdia som pracovala istý čas v lekárni, no neustále mi tam chýbal ucelenejší pohľad na ochorenie a pacienta ako takého. Vrátila som sa späť na fakultu a urobila si doktorát (PhD) v oblasti výskumu liečivých rastlín. To bol len začiatok na mojej ceste k hľadaniu možných alternatív ku konvenčnej a zaužívanej terapii. V súčasnosti pôsobím na Katedre farmakognózie a botaniky ako odborná asistentka a okrem toho sa venujem štúdiu Tradičnej Čínskej Medicíny na TCM Inštitúte v Prahe pod vedením MUDr. Jozefa Luckého. V rámci náročného štúdia sa učím spoznávať a miešať individuálne bylinné zmesi presne podľa potrieb pacienta na základe dôkladnej diagnostiky ochorenia a stavu človeka. Súčasťou štúdia je tiež manipulácia s akupunktúrnou ihlou, čínska dietetika, náuka cvičenia Qi Gong, a v neposlednom rade aplikácia a správne používanie tuina masáží, bankovania alebo práce s moxou. Toto všetko sú nástroje čínskej medicíny, ktoré pomáhajú v liečbe pacienta ako celku.
V rámci svojej vedeckej činnosti sa snažím prepájať získané vedomosti z oblasti čínskej medicíny so skúsenosťami a poznatkami v oblasti moderných trendov vo výskume liečivých rastlín.
