Rovnako ako diagnostika, tak aj liečenie, sú nástroje tradičnej čínskej medicíny plne v intenciách jej dávnovekej filozofie. V princípe ide vždy o holistický prístup k ľudskému životu ako celku. V diagnostike, ako už bolo spomínané v predchádzajúcom článku, možno podľa vonkajších telesných príznakov posudzovať ako sú na tom energeticky vnútorné orgány. Dôležité je mať na zreteli aj komplex súvislostí pôsobiacich na stav jedinca – ročné obdobie, počasie, psychické založenie človeka, práca, strava, či konštitúcia, ktoré zdravotný stav významne dokresľujú. K zhromažďovaniu indícií o chorobe slúži čínskemu lekárovi ucelený komplex vyšetrovacích metód, ktorými stanoví obraz ochorenia a následne jeho terapiu.
Liečenie
Čínska medicína používa niekoľko liečebných metód, ktoré cez všetku svoju rôznorodosť sledujú vždy rovnaký cieľ – dosiahnuť rovnováhu v prúdení Qi. Jej narušenie je základným princípom ochorenia a preto sa obnovou rovnováhy dosahuje odstránenie vyvolávajúcej príčiny. Ochorenie, nerovnováha, disharmónia alebo už akokoľvek tento stav organizmu nazveme, sa prejavuje dvomi protikladnými stavmi – prázdnotou Xu (sü) alebo plnosťou Shi (š´). Pokiaľ je teda Qi lokálne alebo celkovo „prázdna“, nedostatočná, treba ju doplniť a naopak, ak je niekde jej prílišná plnosť, je nutné z nej vypustiť. Tieto, ako aj iné fakty vie skúsený praktik TCM náležite posúdiť a rozhodnúť sa pre vhodnú alternatívu prislúchajúcu zdravotnému stavu pacienta. Lekári v starej Číne si plne uvedomovali, že terapia musí byť ušitá na mieru pacientovmu problému ako aj jeho konštitúcii. Bylinná liečba je vhodná hlavne pri stavoch veľkého vyčerpania, kedy je potrebné organizmus „doplniť“. Možno ju samozrejme aplikovať aj na stavy plnosti, kde je treba oheň alebo iný nadbytok stiahnuť a eliminovať. Akupunktúra je zasa prospešná na zvládanie psychických problémov, neuróz, bolestivých stavov, vnútorného napätia – čiže pri stavoch plnosti, kde je potrebné takzvane „vypustiť paru“. Pre bolestivé stavy pohybového aparátu, hlavne chrbtice a stuhnutých svalov je metódou voľby čínska liečebná masáž – Tuina. Ďalšie dve metódy, Dietetika a čínske cvičenia Či kung, sú aplikovateľné a odporučené všetkým pacientom, pretože vďaka nim je návrat ku zdraviu niekoľkonásobne rýchlejší a efektívnejší.
Bylinná liečba – Fytoterapia
Je mimoriadne silným a účinným nástrojom TCM. Ako už vyplýva z názvu, ide o liečbu pomocou rastlín, respektíve prostredníctvom jednoduchých liekových foriem pripravených priamo z ich rôznych orgánových častí. Najpoužívanejšou formou sú odvary/tangy, rovnako je však možné užívať bylinné zmesi ako tablety/piany, prípadne ako granule. V čínštine sa jednotlivé liečivé rastliny označujú súhrnným pojmom Yao (jao).
Vlastnosti liečivých rastlín
Ide o významný aspekt, ktorý predurčuje použitie jednotlivých Yao v rámci terapie. Hodnotí sa niekoľko vlastností – 4 povahy, 5 chutí, smer pohybu alebo tropizmus (vzťah k orgánom v tele). Každá bylina rovnako ako každý liek má svoje špecifické vlastnosti a charakter správania sa v organizme. Na základe týchto vedomostí možno veľmi presne navrhnúť vhodnú zmes podľa konkrétnych potrieb pacienta.
Štyri povahy
Niekedy sa tiež nazývajú štyri vlastnosti rastlín. Takto je vyjadrená ich horúca, teplá, neutrálna, studená alebo svieža povaha. Horúce a teplé Yao doplňujú v organizme Yang.
Prospievajú vnútornému ohňu, rozptyľujú chlad a spriechodňujú spojky. Zatiaľ čo chladná a svieža povaha bylín prečisťuje nežiadúce teplo v organizme, odstraňuje oheň alebo toxíny.
Päť chutí
„Yao majú päť chutí: kyslú (Suan), horkú (Ku), sladkú (Gan), ostrú (Xin) a slanú (Xian)“
Podľa Shen Nong Ben Cao Jing z 3. st. n. l. teda rozlišujem päť hlavných chutí, ku ktorým sa radia ešte dve doplnkové – mdlá (Dan) a zvieravá (Se). Každá chuť má svoje špecifické vlastnosti a účinky na určitý orgán a druh poruchy v organizme.
Tropizmus – väzba na meridián
Každá liečivá rastlina vstupuje do jednej alebo niekoľkých dráh. Meridiány a ich kolaterálne vetvy neexistujú izolovane, ale sú vo vzťahu s vnútornými orgánmi rovnako ako s povrchom tela. Spájajú teda hĺbku a povrch, čím tvoria funkčný systém, ktorého centrom sú vnútorné orgány.
Tvorba receptúr
Predpisy sa zostavujú tak aby kopírovali potreby organizmu. Stanoví sa základný cieľ liečebnej zmesi, potom sa premýšľa o sekundárnych cieľoch a tiež cestách ako všetky ciele dosiahnuť. V zmesi sa vždy nachádza:
Cisár – má hlavnú liečebnú funkciu
Minister – zosilňuje terapeutickú akciu cisára
Asistent – lieči ďalšie sprievodné príznaky, prípadne znižuje razantné pôsobenie cisára
Posol – navádza zmes do vybranej oblasti tela, alebo harmonizuje ostatné Yao v zmesi
Užívanie zmesí
Po dôkladnej diagnostike a zvážení okolností sa pripraví zmes a jej požadovaná lieková forma, ktorú pacient užíva zvyčajne 2x denne na lačno. Zmes sa pripravuje na kratšie obdobia, aby sa prípadne dala upraviť a pozmeniť podľa aktuálneho zdravotného stavu jedinca. Toto je už však veľmi individuálny proces závislý na každom terapeutovi osobne.
Akupunktúra
Je to metóda stará vyše 3000 rokov, úspešne používaná do dnes. Spolu s bylinnou liečbou patrí k najsilnejším terapeutickým nástrojom tradičnej čínskej medicíny. V princípe ide o vpichovanie tenkých ihiel do presne lokalizovaných miest – akupunktúrnych bodov, a tým k ovplyvneniu prietoku Qi a harmonizácii energetickej rovnováhy organizmu. Akupunktúrne dráhy – meridiány, sú miesta kde prúdi naša vitálna energia. Prostredníctvom bodov ležiacich na nich, ale aj mimo nich (extra body), ju možno efektívne ovplyvňovať. Podľa anamnézy pacienta ich možno doplňovať alebo vypúšťať. Akupunktúrne body môžu mať vplyv na celý organizmus alebo ich možno použiť len lokálne. Na ich stimuláciu sa používajú jednorázové kovové ihly z kvalitnej nerezovej ocele. Majú rôznu dĺžku aj priemer. Všeobecne platí, že čím tenšia ihla, tým viac sa ovplyvňuje psychika a emocionálna aktivita, a čím hrubšia ihla, tým viac sa riešia problémy manifestované fyzicky.
Iné možnosti stimulácie akupunktúrnych bodov:
Elektroakupunktúra – stimulácia elektronickými impulzami
Magnetopunktúra – stimulácia pôsobením magnetu
Ďalej možno na stimuláciu bodov používať laser, akupresúru (tlak), či moxu (nahrievanie). Pri používaní ktorejkoľvek metódy musíme dbať na polohu pacienta. Ideálna je poloha v ľahu (na chrbte, bruchu alebo na boku). V prípade kolapsu je pacient chránený pred možným pádom.
Kontraindikácie akupunktúry
- Extrémna vyčerpanosť
- Veľký hlad
- Opitosť
- Poloha v stoji
- Tehotenstvo - v oblasti podbruška, krížovej chrbtice a vybrané body (napr. BL67, LI 4)
- Malé deti - temeno hlavy (neuzavretá fontanela)
- Krvácavé stavy
Skúsený praktik tradičnej čínskej medicíny, vždy zváži aktuálny stav pacienta. Ten vyhodnotí a rozhodne sa pre najvhodnejšiu cestu liečby prináležiacu situácii. Vždy si vyberá z niekoľkých možností, preto existuje na jedno ochorenie viac uhľov pohľadu. Je dobré si celý proces liečby pozorne zaznamenávať, pretože to uľahčuje prípadnú modifikáciu receptúr pri zmene zdravotného stavu pacienta. Zároveň sa tak dosahuje väčšia efektivita samotnej liečby.
Potom ako terapeut predpíše bylinnú zmes a akupunktúrnu zostavu, pristúpi k dietetickým radám a následne odporučí súbor cvičení Qigong. Vtedy je už len na pacientovi ako svedomito bude rady terapeuta dodržiavať a ako rýchlo sa bude uzdravovať a zotavovať.
Literatúra
MUDr. Radomír Rúžička, Akupunktúra v teórii a praxi, Poznání (2003)
Peter Deadman, A Manual of Acupuncture: http://www.amanualofacupuncture.com
Vladimír Ando, Farmakologie Klasické Čínské Medicíny, Svítaní (2007)
Kajdoš Václav, Kovom a ohňom (o akupunktúre), Smena, Bratislava (1988)
Martin Rezníček, www.martinreznicek.cz, (2020)
www.tcminstitut.cz, Škola Tradiční Čínské Medicíny, studium peti dovedností
Vladimír Ando, Klasická Čínska Medicína I, Svítaní, (2005)
Vladimír Ando, Klasická Čínska Medicína II, Svítaní, (2014)
Vladimír Ando, Klasická Čínska Medicína IV, Svítaní, (2014)
Vladimír Ando, Klasická Čínska Medicína V, Svítaní, (2011)
AUTORKA: PharmDr. Katarína Rendeková PhD.
Vyštudovala som farmaceutickú fakultu UK v Bratislave. Po ukončení štúdia som pracovala istý čas v lekárni, no neustále mi tam chýbal ucelenejší pohľad na ochorenie a pacienta ako takého. Vrátila som sa späť na fakultu a urobila si doktorát (PhD) v oblasti výskumu liečivých rastlín. To bol len začiatok na mojej ceste k hľadaniu možných alternatív ku konvenčnej a zaužívanej terapii. V súčasnosti pôsobím na Katedre farmakognózie a botaniky ako odborná asistentka a okrem toho sa venujem štúdiu Tradičnej Čínskej Medicíny na TCM Inštitúte v Prahe pod vedením MUDr. Jozefa Luckého. V rámci náročného štúdia sa učím spoznávať a miešať individuálne bylinné zmesi presne podľa potrieb pacienta na základe dôkladnej diagnostiky ochorenia a stavu človeka. Súčasťou štúdia je tiež manipulácia s akupunktúrnou ihlou, čínska dietetika, náuka cvičenia Qi Gong, a v neposlednom rade aplikácia a správne používanie tuina masáží, bankovania alebo práce s moxou. Toto všetko sú nástroje čínskej medicíny, ktoré pomáhajú v liečbe pacienta ako celku.
V rámci svojej vedeckej činnosti sa snažím prepájať získané vedomosti z oblasti čínskej medicíny so skúsenosťami a poznatkami v oblasti moderných trendov vo výskume liečivých rastlín.
