Jedným z najznámejších a najväčších darov medovky lekárskej (Melissa officinalis L.) je jej citrónová chuť a vôňa. Je jednou z byliniek, ktorá chutí tak dobre, že sa dá uplatniť aj v kuchyni, resp. sa z nej dá vyrobiť sirup, zmrzlina, či rôzne sladkosti a nájdete ju aj v kozmetike.
Názov medovky pochádza zo skutočnosti, že priťahuje včely, ktoré ju majú v obzvlášť v obľube.
Ako tradičný rastlinný liek sa používajú celé alebo rezané, prípadne práškované usušené listy. Existujú aj vo forme tekutého extraktu, tinktúry a suchého vodného alebo etanolového extraktu.
Obsahové látky
Zodpovedná za účinok medovky je hlavne jej silica s obsahom monoterpénov ako geranial, neral, citronelal. Ďalšie účinky sa pripisujú flavonoidom, triterpénom a derivátom kyseliny škoricovej.
Indikácie
Listy medovky lekárskej sú tradičným rastlinným liekom na zmiernenie slabších príznakov psychického stresu, navodenie spánku a na úľavu od žalúdkovo-črevných ťažkostí sprevádzaných nadúvaním.
Dávkovanie, dĺžka a spôsob užívania
Pre všetky indikácie platí rovnaké dávkovanie. Pre použitie vo forme záparu (čaju) je to 1,5 – 4,5 g rezaných sušených listov na 150 ml vriacej vody 1 – 3x denne. Pri práškovanej forme sa odporúča 0,19 – 0,55 g 2 – 3x denne. Tekutý extrakt sa užíva v množstve 2 – 4 ml 1 – 3x denne, tinktúra v množstve 2 – 6 ml 1 – 3x denne. Suchý extrakt je na trhu obyčajne vo forme kapsúl, ktorých dávkovanie závisí od jeho množstva a teda od konkrétneho produktu. Jeho dávka ale zvyčajne zodpovedá dávkovaniu pre čaj, tekutý extrakt alebo tinktúru.
Ak symptómy pretrvávajú dlhšie ako 2 týždne, alebo sa počas užívania medovky zhoršia, odporúča sa konzultácia s lekárom.
Kontraindikácie
Jedinou známou kontraindikáciou je precitlivenosť na aktívne zložky alebo predchádzajúca alergická reakcia.
Liekové a iné interakcie
Oficiálne neboli hlásené žiadne. Avšak pri pokusoch v skúmavke a na zvieratách sa ukázalo, že vodný extrakt medovky by mohol znižovať tvorbu hormónov štítnej žľazy. Zatiaľ sa nevie, či je tomu tak aj u ľudí a nakoľko závažná je táto možná interakcia. Ak však trpíte zníženou funkciou štítnej žľazy, pri užívaní medovky sa odporúča opatrnosť. Rozhodne neprekračujte odporúčané dávky ani dĺžku užívania.
Takisto, vďaka dokázaným tlmivým účinkom medovky je teoreticky možná jej interakcia s ďalšími látkami, ktoré spôsobujú ospalosť. Ide napríklad o alkohol, či rôzne liečivá na ukľudnenie a navodenie spánku. Medovka by ich účinok mohla znásobovať.
Tehotenstvo, dojčenie a užívanie u detí a mladistvých
Pretože nemáme dostatok údajov o bezpečnosti medovky počas obdobia tehotenstva a dojčenia, oficiálne sa jej použitie neodporúča. Napriek tomu ju bežne nájdete v čajových zmesiach, ktoré sú určené tehotným ženám. Spoľahlivé vedecké štúdie robené neboli, ale počas tehotenstva patrí medzi často užívané byliny a skúsenosti s jej používaním v tomto období zatiaľ nenaznačujú, že by bola nebezpečná.
Údaje o bezpečnosti chýbajú aj u detí do 12 rokov, preto sa u nich užívanie medovky neodporúča.
Špeciálne upozornenia
Kvôli tlmivým účinkom medovky sa po jej užití neodporúča viesť vozidlá ani obsluhovať stroje. Netreba zabúdať tiež na to, že tinktúry a tekuté extrakty obsahujú alkohol.
Nežiaduce účinky
Oficiálne neboli pri užívaní medovky lekárskej hlásené žiadne nežiaduce účinky, ani prípady predávkovania. Počas klinickej štúdie, kde sa etanolový extrakt užíval v dávke 60 kvapiek denne počas 4 mesiacov sa ale vyskytla nevoľnosť, vracanie, závrate, dýchavičnosť a bolesti brucha.
Ďalšie účinky medovky lekárskej
V niektorých krajinách EÚ sa suchý extrakt z listov medovky používa na liečbu herpetických infekcií. Za týmto účelom možno použiť aj medovkovú silicu. Kyselina rozmarínová, ktorá sa v medovkových listoch hojne nachádza, má dokázaný antivirotický účinok voči herpes vírusu.
Dokázané je tiež jej antioxidačné, protizápalové a antimikrobiálne pôsobenie. Štúdie na zvieratách ukázali aj schopnosť znižovať hladinu cholesterolu a triacylglycerolov v krvi, ochranný efekt na pečeň a pôsobenie proti tvorbe žalúdočných vredov.
Skúmal sa aj jej potenciál v liečbe Alzheimerovej choroby a cukrovky II. typu. Hoci výsledky štúdií hovoria v jej prospech, zatiaľ je výskumov príliš málo na to, aby sme ju v týchto indikáciách mohli odporúčať.
Zdroje
AUTORKA: Mgr. Michaela Barkociová, SAKHom
Vyštudovala som farmáciu na FaFUK v Bratislave a paralelne aj Slovenskú akadémiu klasickej homeopatie. Mojou vášňou je holistický pohľad na liečenie rôznych ochorení. Myslím si, že pre úspešné liečenie je potrebné ísť po príčine choroby a pozerať sa na organizmus ako na celok. Preto rada skúmam nielen to, čo ponúka konvenčná medicína, ale aj alternatívne a komplementárne metódy liečby. Venujem sa najmä homeopatii a fytoterapii (bylinkám) a pracujem na doktoráte (PhD) z oblasti výskumu liečivých rastlín. Bavia ma najmä špecifiká farmakoterapie, fytoterapie a homeopatie v období tehotenstva, pôrodu a dojčenia a momentálne som aj účastníčkou kurzu pre duly.
