foto: pixabay.com
Pred časom sme sa pozreli na vzťah homeopatie a placeba a tentokrát sa zameriame na ďalší mýtus o homeopatii, ktorý tvrdí, že homeopatia je nevedecká. Považujte, prosím, tento text za snahu o priblíženie niektorých nástrojov vychádzajúcich zo súčasne všeobecne prijímaného vedeckého poznania, ktoré ako homeopati máme k dispozícii, a ktoré veľká časť z nás používa vo svojej terapeutickej praxi pre odporučenie najvhodnejšieho homeopatika spomedzi tisícok, ktoré sú v súčasnosti známe.
Periodická tabuľka chemických prvkov
Periodickú tabuľku prvkov uviedol do homeopatie holandský homeopat s vizionárskym duchom, Jan Scholten. On sám študoval chémiu, medicínu, akupunktúru, fytoterapiu a homeopatiu a od roku 1985 pracuje ako homeopat v holandskom Utrechte. V periodickej tabuľke prvkov sú chemické prvky usporiadané podľa ich vlastností v závislosti od ich protónového čísla. Jan Scholten vychádza z rovnakého usporiadania a na horizontálnej aj vertikálnej úrovni tejto tabuľky definuje spoločné vlastnosti jednotlivých skupín prvkov a tiež dôležité témy samotných prvkov.
Príkladom horizontálnej skupiny je napríklad perióda železa, ktorú Jan Scholten definuje ako skupinu prvkov s témou práce, povinností, pravidiel, rutiny či poriadku. Podobne ako skupiny prvkov aj samotné prvky majú niektoré nosné témy. Napríklad chlór sa v homeopatii spája s témou matky, výživy a starostlivosti. Ak by bola klientom homeopata žena, ktorej fyzické ťažkosti sa rozvinuli po narodení detí, o ktoré sa chce starať čo najdôslednejšie, jedným z homeopatík, ktoré bude homeopat zvažovať, môže byť aj Ferrum muriaticum (chlorum).
V súčasnej homeopatii sa periodická tabuľka chemických prvkov stáva čoraz populárnejšou. Umožňuje veľmi zefektívniť výber vhodného minerálneho homeopatika a klinickými skúsenosťami dopĺňať charakteristiky jednotlivých homeopatík.
Pre zaujímavosť uvádzame, že aj samotný Samuel Hahnemann, zakladateľ homeopatie, študoval okrem medicíny aj chémiu.
APG klasifikácia rastlín
Jan Scholten uviedol do homeopatie aj systém výberu rastlinných homeopatík, ktorý vychádza z APGIII klasifikácie (Angiosperm Phylogeny Group). V tomto systéme sú rastliny usporiadané podľa, veľmi zjednodušene povedané, svojej DNA. APG klasifikácia sa neustále vyvíja, precizuje a dopĺňa.
- APGI bola zverejnená v roku 1998.
- APGII bola zverejnená v roku 2003.
- APGIII bola zverejnená v roku 2009.
- APGIV bola zverejnená v roku 2017.
Cronquistov systém
Iným príkladom systematizácie rastlinných homeopatík je práca izraelskej botaničky a homeopatky Michal Yakir, ktorá pri svojom usporiadaní rastlinných homeopatík vychádza z Cronquistovho systému. Tento systém, pomenovaný po jeho autorovi Arthurovi Cronquistovi, zohľadňuje evolučné usporiadanie krytosemenných rastlín.
Doktrína signatúr
Význam signatúr, resp. kľúčových charakteristík prírodných zdrojov pre výrobu liekov zdôrazňoval švajčiarsky lekár a filozof Theoprast von Hohenheim, známy ako Paracelsus, pôsobiaci v prvej polovici 16. storočia. Hoci nepoznal homeopatiu v jej súčasnej podobe, vlastnými pozorovaniami vnímal dôležitosť princípu podobnosti, ktorý je jej základom. Za základ všetkého vedeckého poznania považoval skúsenostné poznatky.
Pri niektorých homeopatikách môžeme vnímať zjavné podobnosti s charakterom človeka, ktorému pomôžu. Napríklad ortuť (Mercurius) sa tradične používala pri výrobe ortuťových teplomerov. V homeopatii je jedným z kľúčových symptómov homeopatika Mercurius veľká citlivosť človeka na už najmenšiu zmenu teploty. Podobným spôsobom homeopatia zohľadňuje chemické, fyzikálne ale aj biologické vlastnosti všetkého, čo sa môže použiť pre výrobu homeopatík a následne pre uzdravenie ľudí, ktorí sa podobným spôsobom prejavujú.
Viac je viac
Väčšina homeopatov okrem homeopatie študovala aj iné odbory. Často medicínu, filozofiu, chémiu, psychológiu, matematiku či niektorý z iných, zdanlivo s homeopatiou nesúvisiacich smerov. To je pre každého homeopata nespornou výhodou. Umožňuje mu posudzovať každý prípad zo širšej perspektívy. Príkladom môže byť anglický homeopat Jonathan Hardy, ktorý pôvodne študoval veterinárnu medicínu a je považovaný za jedného z najlepších znalcov homeopatík živočíšnej ríše.
To bolo zopár príkladov, ktoré homeopatiu prepájajú s dávnejšími aj súčasnými vedeckými poznatkami. Samotná homeopatia je často definovaná ako umenie a veda súčasne. Ona sama so svojimi princípmi môže byť, veríme, rovnako inšpiratívna pre vedu v jej súčasnom všeobecnom ponímaní. Postačí k tomu otvorená myseľ a obľúbené motto Samuela Hahnemanna: Aude sapere. Maj odvahu vedieť.
Homeopatia a veda
