Pečeň má v ľudskom tele nespočetne veľa úloh. Je ústredným metabolickým centrom organizmu. Spracúva prijaté živiny, prebieha v nej tvorba cholesterolu, bielkovín, hormónov, faktorov krvnej zrážanlivosti a mnohých iných látok nevyhnutných pre správne fungovanie ľudského tela. Bunky pečene tiež produkujú žlč, ktorá sa hromadí v žlčníku a je nutná pre správne trávenie tukov. Typickými prejavmi nedostatočnej funkcie žlčníka sú pomalé trávenie, pocit plnosti a nadúvanie.
Okrem toho pečeň detoxikuje a odstraňuje škodliviny, či už tie, ktoré prijmeme zvonku, alebo tie, ktoré v rámci metabolických pochodov vznikajú v organizme. Je našou prvou a najdôležitejšou obrannou líniou voči toxínom a v dnešnom znečistenom svete dostáva poriadne a konštantne zabrať. Okrem toxínov z prostredia ju najviac ohrozujú infekčné ochorenia (napr. hepatitída alebo mononukleóza) a časté a dlhodobé užívanie liekov, pretože ich metabolizmus prebieha väčšinou v pečeni.
Príznakmi poškodenia pečene sú najčastejšie bledá stolica, tmavý moč, žltačka, opuchy členkov a brucha, modriny, resp. časté a ľahko vznikajúce krvácanie a obrovská únava. Pečeň má veľkú schopnosť regenerácie, avšak nie je nevyčerpateľná. Ktorými bylinkami jej môžete pomôcť túto schopnosť podporiť?
Pestrec mariánsky (Silybum marianum)
Pestrec je spomedzi všetkých pečeňových a žlčníkových bylín najväčším kráľom. Jeho plody obsahujú silymarín, čo je komplex viacerých účinných látok zo skupiny flavonolignánov, a flavonoidy. Práve tieto látky sú zodpovedné za stabilizáciu membrány pečeňových buniek, protizápalový a antioxidačný účinok, čím zabraňujú ich funkčným poruchám a vstupu toxínov do ich vnútra. Obnovujú detoxikačnú a metabolickú schopnosť pečene a urýchľujú tvorbu bielkovín v poškodených pečeňových bunkách. Priaznivo pôsobia tiež pri problémoch s trávením.
Silymarín z plodov pestreca mariánskeho je používaný dokonca aj ako liek na lekársky predpis pri dokázanom poškodení pečene toxínmi (liekmi, alkoholom, alebo otrave hubami), chronickom zápale pečene, či pri cirhóze.
Plody pestreca nájdete vo forme čajoviny, ale aj prášku alebo priamo výživových doplnkov s obsahom silymarínu. Silymarín však vo vode nie je rozpustný, preto užívanie vo forme čaju nemá veľký zmysel. Najlepšie je plody pomlieť na prášok, z ktorého sa odporúča užívať 300 – 600 mg (asi desatina čajovej lyžičky) 2 – 3x denne pred jedlom, alebo sa riadiť dávkovaním jednotlivých prípravkov s obsahom silymarínu.
Čakanka obyčajná (Cichorium intybus)
Koreň čakanky obsahuje horčíny, ktoré primárne stimulujú vylučovanie žlče a tráviacich štiav a zlepšujú činnosť hladkého svalstva tráviacej sústavy, čím uľahčujú trávenie. Pôsobí ale aj protizápalovo, bráni vzniku žalúdočných vredov a má dokázaný ochranný účinok na pečeňové bunky.
Okrem horčín je čakanka aj významným zdrojom inulínu, rozpustnej formy vlákniny, ktorá podporuje rast prospešných črevných baktérií a vstrebávanie vápnika. Keďže je sladká, ale nevstrebáva sa, ani nemetabolizuje, používa sa aj ako náhradné sladidlo pre diabetikov. Koreň čakanky možno použiť aj ako náhradu kávy, pretože jeho pražením vzniká látka, ktorá chutí podobne, ale neobsahuje kofeín.
Z 2 – 4 g koreňa čakanky a 250 ml vody sa odporúča pripraviť buď odvar (to znamená, že koreň približne 30 minút varíme vo vriacej vode) alebo zápar (koreň iba zalejeme vriacou vodou a necháme vylúhovať) a piť raz denne pred jedlom.
Kurkuma pravá (Curcuma longa)
Podzemok kurkumy sa tradične používa najmä v ázijskej kuchyni ako korenina. Je hlavnou zložkou kari korenia, zodpovednou za jeho žltú farbu. Obsahuje najmä kurkuminoidy a silicu, ktoré zlepšujú tvorbu žlče aj jej vylučovanie, uľavujú od kŕčov hladkého svalstva tráviacej sústavy a zlepšujú trávenie. Účinná je teda najmä pri chorobách pečene, ktoré sú spojené so zníženou tvorbou žlče a jej spomaleným vylučovaním do dvanástnika.
Pôsobí antioxidačne a antibakteriálne, predmetom rozsiahlych výskumov je však momentálne najmä jej silný protizápalový a protinádorový účinok.
Kurkuminoidy aj silica sú rozpustné prevažne v tukoch, preto robiť si čaj z kurkumy veľký zmysel nemá. Odporúča sa priamo korenina v dávke 0,5 – 1 g 2 – 3x denne pred jedlom, alebo tinktúry, či suché extrakty ktoré bývajú súčasťou výživových doplnkov. Dávkovanie sa líši v závislosti od konkrétneho produktu.
Kurkuma môže znížiť krvnú zrážanlivosť, preto nie je vhodná v prípade, že užívate lieky na „riedenie“ krvi. Možné sú aj jej interakcie s inými liečivami (napríklad na zníženie krvného tlaku), preto ak užívate akékoľvek lieky, o jej užívaní sa vopred poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
Desmódium vystúpavý (Desmodium adscendens)
Desmódium (známy aj pod názvom Manayupa) pochádza z oblasti rovníka (Afriky a Južnej Ameriky) a tradične sa používa jeho vňať pri liečbe vírusovej aj toxickej hepatitídy (zápalu pečene) a v prevencii poškodenia pečene následkom chemoterapie. Jeho účinnými látkami sú alkaloidy, aminokyseliny, horčiny a voľné mastné kyseliny, ktoré v synergii prispievajú k regenerácii pečene.
Okrem pečeňových chorôb sa používa aj pri alergiách a astmatických záchvatoch a čistí tiež obličky a močový systém.
Dostupný je vo forme čajoviny aj suchého extraktu, ktorý je súčasťou rôznych prípravkov. V prípravkoch denná dávka závisí od konkrétneho produktu (obyčajne 200 – 600 mg), vo forme čajoviny je to 5 – 10 g na jednu šálku a podáva sa 3x denne pred jedlom.
Artičoka zeleninová (Cynara scolymus)
Listy artičoky sa tradične používajú najmä pri problémoch s trávením. Stimulujú tvorbu a vylučovanie žlče o 20 – 40%, pomáhajú pri chorobách žlčníka a žlčových ciest, zabraňujú tvorbe žlčových kameňov a podporujú trávenie. Dokázaný bol aj ich ochranný a podporný účinok na bunky pečene. Majú priaznivý účinok pri liečbe žltačky, urýchľujú doznievanie choroby a zlepšujú vylučovanie toxických látok z organizmu.
Artičoka má antioxidačný a protizápalový účinok. Znižuje tiež hladinu cukru a cholesterolu v krvi, čo sa využíva pri doplnkovej liečbe cukrovky, aterosklerózy (kôrnatenia tepien) a prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Za tieto účinky sú zodpovedné polyfenoly, flavonoidy, horčiny a deriváty kyseliny škoricovej.
Vo forme čaju sa užíva 1,5 – 3 g listov artičoky na 150 ml vriacej vody 1 – 4x denne, pri prášku z listov je to 600 – 1500 mg denne, rozdelených do 2 – 4 dávok pred jedlom. Existuje aj vo forme výživových doplnkov s obsahom suchých extraktov, vtedy dávkovanie závisí od konkrétneho produktu.
O ďalších bylinkách podporujúcich funkciu pečene a žlčníka (slamiha, zemedym, rozmarín a púpava) ako aj o tom, kedy nie je vhodné ich užívať, sa dočítate v druhej časti tohto článku.
Zdroje
Košťálová D., Fialová S., Račková L.: Fytoterapia v súčasnej medicíne. 2012. ISBN 978-80-8063-384-4.
AUTORKA: Mgr. Michaela Barkociová, SAKHom
Vyštudovala som farmáciu na FaFUK v Bratislave a paralelne aj Slovenskú akadémiu klasickej homeopatie. Mojou vášňou je holistický pohľad na liečenie rôznych ochorení. Myslím si, že pre úspešné liečenie je potrebné ísť po príčine choroby a pozerať sa na organizmus ako na celok. Preto rada skúmam nielen to, čo ponúka konvenčná medicína, ale aj alternatívne a komplementárne metódy liečby. Venujem sa najmä homeopatii a fytoterapii (bylinkám) a pracujem na doktoráte (PhD) z oblasti výskumu liečivých rastlín. Bavia ma najmä špecifiká farmakoterapie, fytoterapie a homeopatie v období tehotenstva, pôrodu a dojčenia a momentálne som aj účastníčkou kurzu pre duly.
