V prvej časti tohto článku sme sa venovali príznakom nedostatočnej funkcie imunitného systému a predstavili sme si niekoľko rastlín (echinacea, muškát, huby a cesnak), ktorými môžeme jeho činnosť podporiť. Aké ďalšie bylinky pomáhajú našej imunite? A kedy nie je ich užívanie vhodné?
Chlorela
Chlorela je sladkovodná riasa s naozaj širokospektrálnym využitím. Odbúrava z tkanív ťažké kovy, reguluje hladiny cukru a cholesterolu v krvi, pôsobí ochranne proti vzniku niektorých nádorových ochorení, zlepšuje trávenie a má hojivý účinok na poškodené tkanivá zvonku aj zvnútra.
Zabraňuje tiež vzniku a vývoju infekcií, pretože zvyšuje aktivitu imunitného systému jednak priamym pôsobením na jeho bunky a jednak podporou rastu prospešných probiotických baktérií v črevách.
Obsahuje veľa zeleného farbiva chlorofylu, vitamíny skupiny B, karotenoidy, vitamín C a E a minerály ako železo, vápnik, draslík, horčík, fosfor, zinok a meď. Dva najčastejšie používané druhy s ktorými sa stretnete sú Chlorella vulgaris a Chlorella pyrenoidosa. Najčastejšie je dostupná vo forme tabliet alebo prášku, zriedkavejšie ako kapsuly alebo tekutý extrakt.
Štandardná denná dávka pre dospelého človeka je 5 g denne, ale pri fyzickej či psychickej námahe je možné túto dávku zvýšiť až na dvojnásobok. Odporúča sa začať nižšími dávkami (1,5g denne) a postupne ich zvyšovať na odporúčané, aby ste sa vyhli prípadným nežiaducim účinkom (nafukovanie, hnačka). Keďže chlorela má schopnosť naviazať na seba mnohé látky, liečivá nevynímajúc, medzi ňou a akýmikoľvek liekmi by ste mali dodržať časový odstup aspoň hodinu, ideálne dve. Keďže obsahuje aj veľa vlákniny, je potrebné zapiť ju dostatočným množstvom vody, inak môže spôsobiť zápchu.
Podľa dostupných vedeckých štúdií sa zdá byť bezpečná aj pre tehotné a dojčiace ženy – neboli zaznamená žiadne nežiaduce účinky na vyvíjajúci sa plod a ženy, ktoré chlorelu užívali mali nižšie riziko vzniku opuchov, anémie (nedostatku železa) a objavenia sa bielkovín v moči. Matky užívajúce chlorelu počas tehotenstva a dojčenia mali v mlieku vyššiu hladinu protilátok a živín.
Rakytník
Plody rakytníka rešetliakového (Hippophae rhamnoides) sú bohatým zdrojom vitamínov C, E, karotenoidov a polyfenolov a práve týmto látkam sa pripisuje podporný účinok rakytníka na imunitný systém.
Tradične sa rakytník používa najmä pri opakovaných ochoreniach dýchacích ciest, pre vysoký obsah vitamínu C sa plody odporúčajú užívať ako prevencia chrípky a prechladnutia počas rekonvalescencie, ale potvrdený bol aj priamy imunostimulačný účinok extraktu z jeho listov a jeho antibakteriálna a antivírusová (najmä proti vírusom chrípky a herpes vírusom) aktivita. Okrem toho rakytník pôsobí aj protistresovo, chráni pred poškodením pečene a napomáha hojeniu rán. Olej z jadier sa používa v doplnkovej liečbe atopického ekzému.
Odporúčaná denná dávka plodov je približne 28 g, u detí dávkovanie stanovené nebolo, hoci niektoré prípravky s obsahom rakytníka uvádzajú od 3 do 9 rokov dennú dávku 13 mg, od 9 rokov 20 – 30 mg. Nežiaduce účinky známe nie sú, ale rakytník môže spomaliť proces zrážanlivosti krvi, preto by, podobne ako pri cesnaku, pri jeho užívaní mali byť opatrní pacienti, ktorí užívajú lieky proti zrážanlivosti krvi, napr. warfarín. O jeho použití v tehotenstve a pri dojčení neexistuje dostatok informácií o bezpečnosti, preto sa neodporúča.
Kapucínka
Vňať kapucínky väčšej (Tropaeolum majus) je vhodná najmä v liečbe a prevencii opakovaných infekcií močových a dýchacích ciest, ako zápaly priedušiek a prínosových dutín. Zabraňuje vzniku mikrobiálnych toxínov a pôsobí antibakteriálne.
Kapucínka obsahuje glukozinoláty, ktoré sa po užití v tele metabolizujú na izotiokyanáty a práve tie sú zodpovedné za jej účinky v ochrane pred ochoreniami. Okrem nich obsahuje ešte vitamín C, triesloviny, karotenoidy a flavonoidy.
Dostupná je najčastejšie vo forme tinktúry, z ktorej sa odporúča 20 – 50 kvapiek 3 – 5x denne. Nie je vhodná pre deti do 4 rokov a pre nedostatok informácii o bezpečnosti ani pre tehotné a dojčiace ženy.
Ďalšie bylinky podporujúce funkciu imunitného systému
Osobitnou kapitolou sú rastliny používané v tradičnej čínskej medicíne – všehoj ázijský (Panax ginseng), všehojovec štetinatý (Eleuterococcus senticosus), kozinec blanitý (Astragalus membranaceus), kustovnica čínska (Lycium chinense), schizandra čínska (Schizandra sinensis) či ďumbier lekársky (Zingiber officinale), ktoré tiež rôznymi spôsobmi podporujú imunitu. Ich správne použitie je však veľmi individuálne a komplexné a spadá do rúk kvalifikovaného praktika tradičnej čínskej medicíny.
Kedy by ste nemali užívať bylinky na podporu imunity?
Všeobecne sa väčšina rastlín, ktoré ovplyvňujú imunitu, neodporúča v prípade, že trpíte akýmkoľvek autoimunitným ochorením. Pri autoimunitných ochoreniach totiž imunitný systém napáda vlastné tkanivá, preto nie je dobrý nápad jeho činnosť podporovať. Takisto v prípade, že ste po transplantácii orgánu a užívate lieky, ktoré imunitu tlmia, aby daný orgán neodmietla.
Niektoré sa neodporúčajú ani pri sklone k alergiám alebo pri ochoreniach bielych krviniek (napr. leukémia), a, paradoxne, ani pri HIV, resp. AIDS. Na prvý pohľad to nedáva zmysel, pretože HIV napáda imunitný systém a drasticky znižuje jeho funkciu, avšak, niektoré rastlinné látky podporujú práve množenie imunitných buniek, ktoré sú vírusom napadnuté a tak podporujú jeho ďalšie šírenie v organizme.
Tieto pravidlá však neplatia plošne pre všetky rastlinné látky na podporu imunity, preto sa v prípade, že trpíte akýmkoľvek ochorením (a to nielen imunitného systému) o vhodnosti užívania konkrétnej rastliny, resp. prípravku vždy individuálne poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom.
Zdroje
http://www.praktickelekarnictvo.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=6286&magazine_id=14
Košťálová D., Fialová S., Račková L.: Fytoterapia v súčasnej medicíne. 2012. ISBN 978-80-8063-384-4.
AUTORKA: Mgr. Michaela Barkociová, SAKHom
Vyštudovala som farmáciu na FaFUK v Bratislave a paralelne aj Slovenskú akadémiu klasickej homeopatie. Mojou vášňou je holistický pohľad na liečenie rôznych ochorení. Myslím si, že pre úspešné liečenie je potrebné ísť po príčine choroby a pozerať sa na organizmus ako na celok. Preto rada skúmam nielen to, čo ponúka konvenčná medicína, ale aj alternatívne a komplementárne metódy liečby. Venujem sa najmä homeopatii a fytoterapii (bylinkám) a pracujem na doktoráte (PhD) z oblasti výskumu liečivých rastlín. Bavia ma najmä špecifiká farmakoterapie, fytoterapie a homeopatie v období tehotenstva, pôrodu a dojčenia a momentálne som aj účastníčkou kurzu pre duly.
