Ako pôsobí homeopatia a prečo nie je človek mechanické zariadenie
fotky: pixabay.com
Ronald Richter
Ronald Richter
Harald Matthes z Obecnej nemocnice Havelhöhe pri Berlíne  veľmi dobre pozná súčasný stav vedeckého pohľadu na problematiku homeopatie. V rozhovore pre info3 objasňuje, prečo mechanické princípy pôsobenia v homeopatii nie sú smerodatné.

Pán profesor Matthes, môžete nám prosím opísať ako homeopatia účinkuje ? 

Táto otázka smeruje ku skutočnosti –  ako je to už dnes zvykom, že my, vo farmakológii chceme poznať mechanizmus pôsobenia. Za týmto všetkým je však teória; a to po prvé, že medicína je prírodná veda, a po druhé, že v medicíne pôsobí len princíp príčiny a následku, kauzality. 

No žiaľ, nie je tomu tak. Medicína súčasnosti nie je prírodnou ale obchodnou vedou. Táto skutočnosť sa mimochodom odzrkadľuje aj v prístupe Spolkovej lekárskej komory. Medicína je teda veda, ktorá musí byť empiricky potvrdená, čo znamená, že sa musíme na jednej strane pýtať: existujú štúdie, ktoré empiricky potvrdzujú, že je homeopatia účinná? 

V tom prípade môžeme povedať: áno.

Ak však na druhej strane chceme pochopiť ako môže  v homeopatii, ak vychádzame napríklad z potencie D24, v ktorej sa vedecky dokázateľne nenachádza žiadna molekula účinnej látky, niečo také pôsobiť?  Tu musím povedať, že je potrebné vidieť homeopatiu inak ako konvenčnú farmakológiu, ktorú dnes v medicíne tiež môžeme využívať len s určitými obmedzeniami. Farmakológiu môžeme použiť na doplnenie a nahradenie niečoho, čo v tele chýba, voláme to substitúcia. Môžeme ju použiť aj na blokovanie alebo stimuláciu, pôsobením na určité receptory v tele. 

Toto je však len veľmi zjednodušený príklad princípu príčiny a následku, čiže kauzality, a nemá s uzdravením, či reguláciou organizmu nič spoločné. 

Ak sa pozrieme na celú túto záležitosť z iného pohľadu, vieme, že napríklad  psychoterapia môže priniesť dokonca aj pacientom s takým závažným ochorením ako je rakovina, výhody vo forme vyššej šance na prežitie napriek tomu, že nedochádza k intervencii do organizmu viazanej na substanciu. 

 

Objasnenie nám poskytuje aj tento príklad: Vedci z Univerzity Harvard Medical School urobili so študentmi medicíny experiment, pri ktorom sledovali hodnoty stresových génov. Za pomoci génového čipu, ktorý obsahoval dáta s 500 rôznymi stresovými génmi, uskutočnili u študentov merania. Prvé, pred samotným začiatkom experimentu, druhé po týždni, kedy študenti zaradili do denného režimu  ½ hodinovú  meditáciu. Táto mohla prebiehať ľubovoľným spôsobom, napríklad len formou upokojenia mysle, stíšenia sa, oddychu, relaxácie, sústredenia mysle na dýchanie alebo skutočne hlbokej meditácie. Jediné, čo bolo dané, boli vyšetrenia – merania hladiny stresových génov pred a po experimente. Vedci pozorovali, či vôbec, a akým spôsobom sa zmenia ich hodnoty. Ako sa budú po meditácii stresové gény vylučovať.

A výsledok?

Prišlo sa na to, že  u 458 z vyššie uvedených 500 stresových génov, hladina klesla. 

Tu je teda namieste otázka. Ako je možné, že meditácia, ktorá je niečím, čo človek praktizuje v duchu, takže pôsobí v oblasti ľudskej duše, dokáže takto ovplyvniť naše gény ?  Dnes vieme, že regulácia génov je až v 94%  ovplyvnená informáciou, ktorá na bunku pôsobí zvonku, a len zvyšných 6% sa odohráva prostredníctvom regulácie vo vnútri bunky. Biológia v tomto prípade znamená: my sme systémom, ktorý je otvorený okolitému svetu, zachytáva a prijíma z neho rôzne informácie. Je však otázne, čo všetko môžeme považovať za informáciu.

Ak sa opýtam: čo sa deje počas meditácie? Akú informáciu nám meditácia dáva?

Môžem povedať len to, že táto informácia môže byť veľmi rôznorodá. Jediné, čo viem s istotou je, že meditácia viedla v prípade experimentu k zníženiu hladiny génov stresu. To znamená, že mám k dispozícii niečo, čo nemá hmotný charakter, teda meditáciu ako východiskový bod, ktorá ale vedie k zmene na úrovni hmoty, na telesnej úrovni.

 

Ak sa teraz vrátime späť k homeopatii, musím povedať, že  my v tejto oblasti stále vychádzame z hmoty. Každá látka má svoje špecifické vlastnosti. Predovšetkým tieto špecifické vlastnosti látok sú tými, ktoré sa v homeopatii pokúšame využiť. Organizmu ich poskytneme ako dynamizované substancie, čo znamená dať organizmu k dispozícii potencované látky ako princíp pôsobenia. Myslíme tým prenos informácií, ktorý je schopný ovplyvniť regulačný mechanizmus organizmu.

 

Ak hovoríme v homeopatii o ovplyvňovaní regulácie organizmu, potom v prírodnom liečiteľstve ide hlavne o stimuláciu – ovplyvnenie reakcie organizmu podnetom. Určitou formou podráždenia navodíme v organizme reakciu uzdravenia. V homeopatii sa pokúšame organizmu pomôcť tým, že mu podáme v dynamizovanej forme najpodobnejšiu substanciu spolu s jej špecifickými vlastnosťami vo forme informácie, ktorá sa prostredníctvom média napr. vody transformuje, a tak sa potom výrazným spôsobom dokáže podieľať na regulačných procesoch organizmu.

 

Znamená to teda, že sa v homeopatii jedná o mechanizmus pôsobenia, ktorý neovplyvňuje organizmus na fyzickej, čiže hmotnej úrovni, ale na úrovni regulačných procesov prostredníctvom informácie. Takto môže riadiť všetko, čo má dušu –  teda všetko živé.

Máme aktuálny výskum Profesora Stephana Baumgartnera z Univerzity Witten/Herdecke, ktorá hovorí o tom, že v homeopatických prípravkoch predsa len existuje napriek dynamizácii niečo ako zistiteľná substancia.

Poznám výskum Profesora Baumgartnera. Nehovorí o tom, že sa ešte dá dokázať prítomnosť molekúl jednotlivých substancií v homeopatii fyzikálnymi metódami. Jeho výskum je postavený na skutočnosti, že dokáže zaznamenať vplyv homeopatie a rastové fenomény u organizmov po podaní homeopatických substancií v najrôznejších formách riedenia. Pri svojom výskume používa dozrievajúce zárodky, u ktorých pozoruje ako určité potencie ich rast podporujú a urýchľujú, a iné potencie naopak rast spomaľujú alebo potláčajú.

 

Preto sa dá povedať, že vo vode, v ktorej bola základná substancia potencovaná, sa s istotou nachádza informácia o jej špecifických vlastnostiach. Táto voda ako nosič má teda účinok, ktorý si prírodovedecky a na základe klasických fyzikálnych zákonitostí nevieme vysvetliť a teda ani mu porozumieť, pretože sa nezakladá na hmotnom princípe príčiny a následku.

 

Človek je teda podstatne zložitejšia bytosť ako len nejaké mechanické zariadenie. Ľudské telo ako organický systém by preto malo byť priradené skôr k tým humanitným vedám, ktoré sa zaoberajú životom. Život predsa nevzniká z neživého, život je osobitnou kategóriou. Život vzniká len na základe života. Dokonca aj pre samotnú genetiku a jej výskum je vždy potrebná živá vaječná bunka,  a aj v prípade, že by túto úplne zbavili jadra, pri spojení s iným jadrom môže opäť vzniknúť život.

 

Nad touto úrovňou, úrovňou života, existuje ešte ďalšia úroveň, a to úroveň duševná. Túto som spomenul, keď som hovoril o výskume v spojitosti s meditáciou. 

Meditácia ako duševný proces pôsobí na živé telo, a teda aj na vylučovanie jeho génov.

 

Mimo toho tu máme ešte duchovnú úroveň človeka. Interakcia medzi jednotlivými úrovňami nášho bytia je ešte i dnes jednou veľkou neznámou – neprebádanou, vedeckou situáciou. Preto môžeme s kľudným svedomím povedať, že nepotrebujeme žiadne vedecké vysvetlenie mechanizmu pôsobenia.

 

To, či niečo v medicíne účinkuje alebo nie, skúmajú empirické vedy. Rozhodujúcim  však nie je fakt, že poznáme mechanizmus účinku, rozhodujúce je, že sme schopní empiricky dokázať, že prostredníctvom neho dochádza k ovplyvňovaniu liečebného procesu alebo k úplnému uzdraveniu.

Ste vedúci lekár na Gastroenterológii v Obecnej nemocnici Havelhöhe, na odelení s často veľmi závažnými ochoreniami tráviaceho traktu.  Predpisujete homeopatické lieky aj v takýchto prípadoch?

My používame aj lieky v potencovanej forme, ktoré v súčasnosti zvykneme podávať skôr  podľa antropozofického prístupu, ako podľa vzoru homeopatických obrazov liekov. V antropozofickej medicíne však používame len veľmi ojedinele liečivá, v ktorých sa už nenachádza žiadna základná substancia. Používame potencie až po D 20,  avšak pri potencovaní takmer nikdy neprekračujeme hranicu Avogadrovho čísla ( 2,686 x 1023 ).  Potencie v rozpätí od D 24 ( = 1/1024 ) po D 30 sa v antropozofickej medicíne používajú veľmi zriedkavo. V homeopatii však nie je ojedinelé, že sa používajú aj veľmi vysoké riedenia ako sú napríklad potencie C 1000 ( = 1/101000 ).

Steiner svojho času varoval pred vysokými potenciami…

Rudolf Steiner bol toho názoru, že ak použijeme vysoké potencie ( C 1000 ), ovplyvňujeme a zasahujeme tým do oblastí ďaleko nad životnými a samoregulačnými procesmi organizmu. Oblasti, ktoré označujeme ako duševné, v niektorých prípadoch ich tiež nazývame duchovnými alebo individuálnymi úrovňami človeka sú niečím, do čoho by sme my lekári vlastne nemali zasahovať.

Môže si naša spoločnosť vôbec dovoliť lekársky predpis homeopatických preparátov na náklady zdravotnej poisťovne?

Toto vôbec nie je hospodársky problém. Dnes máme na trhu alopatické lieky, ktoré sa z hľadiska ceny s tými homeopatickými absolútne nemôžu porovnávať, vzhľadom na pomerne nízke náklady spojené s homeopatickou liečbou.

Nehovorievalo sa: Kto lieči, má pravdu?

Áno. To je pravda. Medicína musí mať empirické dôkazy o tom, že účinkuje. 

Kto lieči, má pravdu!  70% obyvateľstva si však  želá integratívny prístup v medicíne.

To znamená, že ľudia nechcú užívať len lieky proti niečomu, ako sú napríklad antibiotiká, antidepresíva, antihypertenzíva atď., čiže len nejakú anti-medicínu. 

Želajú si medicínu, ktorá aktivuje samoreguláciu organizmu k uzdraveniu, čiže k salutogenéze. Hovoríme o integratívnej medicíne, v ktorej sa zlúči v jednom spoločnom koncepte to najlepšie z komplementárnej, patogenetickej školskej, ako aj salutogeneticky orientovanej medicíny.

Znamená to teda, že ľudia už vidia, že integratívna medicína vo vzťahu k západnej medicíne neznamená: buď – alebo; no, nie len – ale aj. Na jednej strane môžem určité procesy v tele potlačiť, no na tej druhej, dokážem tiež mechanizmus samoliečenia povzbudiť. Čím viac je pacient pripravený urobiť pre svoje zdravie, o to viac salutogenetických procesov môžeme v liečbe použiť.  

Samozrejme, že to tiež závisí od samotných zdrojov, ktoré má organizmus k dispozícii. Čím ich má organizmus menej, tým viac prístupov klasickej, západnej – anti-medicíny v zmysle potláčania príznakov musíme v liečbe aplikovať. 

Tieto však väčšinou, či skôr, takmer nikdy nevedú k vyliečeniu.

Pravdou je, že toto je dilema súčasnej školskej medicíny, keďže všetky chronické ochorenia, civilizačné choroby ako reuma, alebo všetky autoimunitné ochorenia, nemôže dostupnými prostriedkami vyliečiť, ale liečiť len na úrovni potlačenia alebo prerušenia prejavov choroby. 

AUTOR:  Ronald Richter

Ronald Richter † (18.5.1954 – 18.1.2020) bol stálym zamestnancom nezávislého časopisu Info3 a riadil „Kult.Radio“ z Berlína na www.kultradio.eu.

Ako pôsobí homeopatia a prečo nie je človek ako mechanické zariadenie

Pokračovaním v prehliadaní tejto webovej stránky súhlasíte s používaním cookies. viac informácií

Súbory cookies sú malé textové súbory, ktoré sa umiestnia vo vašom počítači alebo zariadení pri návšteve našej webovej stránky. Tým, že používame súbory cookies nedochádza k porušovaniu zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, nakoľko ich používaním nezhromažďujeme osobné údaje a ani ich neposkytujeme sprostredkovateľom resp. tretím stranám. Každý užívateľ prezeraním tejto našej webovej stránky súhlasí s ich používaním a ukladaním do svojho prehliadača. O tejto skutočnosti ste upozornený pri návšteve našej webovej stránky a svoj súhlas prejavujete ďalším prezeraním našej webovej stránky. Ak užívateľ nesúhlasí s používaním súborov cookies, našu webovú stránku nenavštevuje alebo súbory cookies aktívne vymažte alebo zablokujte. Ak dôjde k odmietnutiu používania cookies, našu stránku budete môcť naďalej navštíviť, avšak niektoré funkcie nemusia fungovať správne. Súbory cookies sa ukladajú do počítača užívateľa, aby mu umožnili prístup k rôznym funkciám. Súbory cookies používame na zvýšenie efektivity Vašich návštev na našej webovej stránke. Súbory cookies používame na účely zapamätania predvolieb prehľadávania a to napríklad veľkosti textu, uprednostňovaného jazyka, predvolieb farieb atď. čo nám umožňuje jednoduchšie prechádzanie našou stránkou, a zhromažďovanie analytických informácií a to napríklad počtu návštevníkov na našej webovej stránke. Cookies nám umožňujú lepšie zhromažďovať informácie o používaní našej webovej stránky. V ich údajoch však v žiadnom prípade nezhromažďujeme vaše osobné údaje a informácie. Ukladá sa len jedinečný identifikátor relácie, ktorý nám umožňuje opätovne načítať profil a predvoľby užívateľa pri vašej ďalšej návšteve webovej stránky. Typy súborov cookies sú: (a) súbory cookie relácie, ktoré sú dočasne uložené v počítači alebo zariadení počas relácie prehľadávania a po jej ukončení sa odstráni a (b) trvalé súbory cookie, ktoré sa uchovávajú v počítači dlhší čas. Tieto trvalé súbory cookie môže užívateľ vymazať. Ponuka prevažnej časti prehľadávačov obsahuje možnosti konfigurácie nastavení t.j. prehľadávač zvyčajne obsahuje možnosti ako napr. povolenie súborov cookie, prezeranie súborov cookie, zakázanie všetkých alebo vybratých súborov cookie atď. Ďalšie informácie o správe súborov cookies môžete nájsť napríklad na stránkach Wikipédie.

Zavrieť